Aktuálne informácie 2004


 
21. december 2004
premiéra
STRATA
(Multimediálna grcanica)

21. júl 2004

 

Stanislav Bubán si obzerá dokončené dielo.


   Zatiaľčo okolo Stoky rastie veľký plot a pracovníci stavebnej firmy už pracujú na novom kolektore, na fasáde budovy pribudla ďalšia maľba. Stanislav Bubán v priebehu dvoch dní namaľoval čierno-červený opus.
  Vzhľadom k tomu, že Divadlo Stoka otvára 22. júla (deň po "sprístupnení" diela verejnosti) svoju už 15. sezónu, možno má dielo aj nejaký symbolický, alebo nebodaj aj iný význam.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

   Obrázok vo väčšom rozlíšení si môžete prezrieť tu.
 
 

25. apríl 2004

 
   Budova oproti Stoke, v ktorej kedysi sídlila ťažko pochopiteľná zdravotnícka inštitúcia a v roku 1996 alebo 97 prešla pravdepodobne do správy  ministerstva vnútra (odvtedy sa v nej nič nedialo, len občas okolo nej vojaci vyklčovali divo rastúce kry) zľahla, bola zbúraná. Teraz máme výhľad na Dunaj. Možno čoskoro zbúrajú aj ministerstvo, aby sme videli až do Viedne, alebo zbúrajú nás, aby nás už ani Viedeň nikdy neuvidela. 
8. január 2004
   Veľmi aktuálna informácia vyšla v denníku Sme dňa 7. januára 2004. 
   Dovoľujeme si ju uviesť aj tu:

Nečakaná nádej pre záchranu objektu Stoky

   Aj cesty osudov takých diametrálne rozdielnych divadiel, ako je Národné a na druhej strane alternatívna bratislavská Stoka - rozdielnych v tradícii, veľkosti, spôsobe vzniku, financovaní, poslaní, či poetike a dramaturgii - sa môžu občas stretnúť. Nekonečný príbeh novostavby Slovenského národného divadla, týčiacej sa v blízkosti učupených bývalých továrenských priestorov, v ktorých už vyše desaťročia tvorí i živorí Stoka, doteraz slúžil jej šéfovi Blahovi Uhlárovi pri zháňaní peňazí na každoročné prežitie ako jeden zo symbolov štátneho, úradníckeho dirigovania kultúry.
   Navyše, novostavba SND je jednou z dominánt veľkolepého projektu zóny na Pribinovej ulici, ktorý pre Stoku znamenal aj hrozbu straty priestoru. V tejto situácii prichádzajú slová architekta Petra Bauera, jedného z tria autorov projektu novostavby i celej zóny, ako dar nádeje. „Z urbanistického hľadiska ani z aspektu dodržania požadovaných kritérií na novú zónu nie je problém zachovať dnešný objekt v zelenom pásme bulváru Pribinova. Tým skôr, že celá zóna má mať bohaté kultúrne vybavenie a Stoka je dnes už významným kultúrnym centrom," povedal pre SME.
   Popri permanentnej hrozbe straty strechy nad hlavou má Stoka prakticky počas celej svojej trinásťročnej existencie otvorený aj „druhý front", ktorým je boj o finančné prežitie. „Vlani, keď sme uviedli predstavenie Gala, našu dvadsiatu štvrtú premiéru, nedostali sme od nikoho ani korunu," hovorí Blaho Uhlár. „Náklady na realizáciu tohto titulu a spolu dvadsaťšesť predstavení ďalších hier zodpovedajú viac než pol miliónu korún. To sú však takzvané peniaze in-kind, ktoré nikto nedostal, teda nevyplatené honoráre."
   Keď sa k tomu prirátajú náklady na elektrinu, kúrenie a ďalšie položky presahujúce šesťstotisíc korún, ktoré boli hradené zo zisku vlastného reštauračného zariadenia Krčma Stoka, divadlo sa za vlaňajšok môže pochváliť kultúrnou činnosťou za vyše milióna korún.
   „Túto sumu sme od nikoho nedostali, ale sami sme si ju zarobili a odrobili," zdôrazňuje Uhlár. „Okrem našich predstavení sme u nás usporiadali šestnásť vystúpení hosťujúcich divadiel, tri premiéry iných súborov, ktoré tu aj skúšali, päť politických diskusných večerov, osem literárnych akcií, dve filmové projekcie a päťdesiatdva koncertov, ktoré sú výrazom snahy utvoriť u nás stabilnú platformu pre mladé skupiny." Stoka tak vlani ponúkla bratislavskému publiku 109 kultúrnych akcií, čo privádza Blaha Uhlára k jej prezentácii ako „bunky nezávislej kultúry".
   Je smutný paradox, že pri tom všetkom divadlo ešte existenčne ohrozuje dlh, ktorý je vo výške jedného, síce nadpriemerného, ale predsa len mesačného platu. Ako to bude s peniazmi na tento rok, nikto netuší, no slová spoluautora projektu zóny Pribinova o zmysle záchrany objektu Stoky zaháňajú najchmúrnejšie myšlienky jej nájomníkov. „Nie je dôvod na jeho odstránenie," zdôrazňuje Peter Bauer, ktorý reakcie kolegov i predstaviteľov mesta na svoj názor charakterizuje ako „opatrný súhlas".
ALEXANDER BALOGH
[7. 1. 2004]