K spolupráci sme prizvali členov divadelného súboru BELTS (Bratislava English Language Theatre Society -  http://www.belts.sk) ktorí majú za sebou množstvo predstavení napospol hraných v anglickom jazyku. Okrem zakladajúcej členky Stoky Eriky Láskovej a Lucie Piussi uvidíme aj Silviu El Helo, Martina Dingu a Ivana Lacka v činoherných výstupoch.

   Skúšať sme začali v júni minulého roku. Dlho nám trvalo, kým sa nám podarilo „zachytiť“. Nahovorili a zapísali sme množstvo výstupov, ale až do konca roka ani jeden taký, ktorý by stál za to, aby sa uviedol verejne. Účastníci však chvalabohu nestratili nervy a chuť a neodišli z tohto procesu. Dariť sa nám začalo ktovie prečo až tohto roku. A to až do takej miery, že sme si mohli dovoliť vyhodiť i tie výstupy, ktoré sme považovali za dobré. Jednoducho nahradili ich ešte lepšie.

   Insenáciu podporila Nadácia - Centrum súčasného umenia. Ako to už býva, sú to peniaze z inej ako našej krajiny.

• Si zakladajúcou členkou súboru Stoka, účinkovala si v jeho prvej premiére Kolaps v marci 1991 a spolupracovala si v ďalších inscenáciách až do februára 1995 keď si ešte účinkovala v inscenácii Nox. Potom si sa stala úradníčkou v našom Združení.
• Vtedy bola zlá situácia a museli sme si viacerí hľadať prostriedky na obživu. Ja som začala pracovať pre jednu reklamnú agentúru, kde som mala výhodu, že som nemusela byť zamestnaná, ale psychicky som to nezvládla. A Združenie vtedy potrebovalo úradníka, pretože vzniklo veľa administratívy. Prijala som to veľmi rada, lebo som mohla ostať pri tom, čo ma tešilo, hoci v inom postavení. A dúfala som, že sa to čoskoro zmení.
• Nezmenilo sa. Počas tých rokov si ešte hrávala v hotových inscenáciách. Postupne sa však sťahovali z repertoáru. Ako si znášala, že si hrala stále menej a menej?
• Bolo to veľmi nepríjemné. Nové inscenácie som túžila robiť, ale mala som strach vôbec sedieť s niekým v šatni. Možno som vtedy nemala čo povedať. Musela som klesnúť až na dno. 
• To znamená že si sa odrazila od dna? To by znamenalo optimizmus.
• Súviselo to aj s mojím súkromným životom. Ak človek v súkromí zmení názor na zásadné veci, tak sa to objaví vo všetkom. 
• Ak nepočítame to, že si vstúpila do už hotovej inscenácie Monodrámy, kde si vytvorila svoj fragment Portréty cestujúcich koncom roku 2000 a účinkovala v inscenácii MMI a Vy na konci toho istého roka, ktorá bola skôr spevoherného charakteru, tak sa vlastne vraciaš na javisko po šiestich rokoch. Tušila si, že to bude trvať tak dlho.
• Ani vo sne mi to nenapadlo. 
• Ako sa ti začínalo znovu na javisku po takom čase. 
• Nemyslím si, že ak herec má dlhú prestávku, už sa mu nemusí dariť. Podľa mňa je rozhodujúce čo medzitým prežil, s kým začne znovu robiť a či tomu, čo robí, úplne verí.
• Od roku 1991 si sa päť rokov živila ako profesionálna herečka a dúfala si, že keď sa niekde zamestnáš čoskoro sa to vráti. Nevrátilo sa to. Vplyvom okolností túto inscenáciu robíme na úplne amatérskej báze. Ako to pociťuješ?
• Ja to nejako nevnímam.
• Je ti jedno, že vtedy si sa mohla venovať len divadlu, skúšať dopoludnia a teraz ráno upratuješ, potom úraduješ a horko ťažko nachádzame večerné termíny skúšok, nemôžeme skúšať denno denne... To ti je úplne jedno?
• Ha! Komisia! Nie, to mi nie je jedno. Ale i v kancelárii žijem v mene toho čo robíme na javisku. Je to náročnejšie, je to ťažké, ale keď ideš do niečoho a chceš to, tak o tom neuvažuješ. A veď nie som sama, ktorá takto...
• No veď všetci sme teraz už amatéri. Ešte chceš niečo povedať?
• Neviem, čo by som ešte povedala.

Naozaj sa nám ťažko bráni obvineniam, že Stoka je vlastne zisková. Treba ale odhaliť pravdu. Robíme to všetko preto, aby si nás mestská časť a štát vážili. Aby si nás vážili, že nielen pýtame, ale vieme i dať. A mestská časť i štát si nás naozaj vážia, aj keď niektorí si hovoria: „No, strkajú sa nám do priazne! Myslia si, že nás podplatia! Trt! Nás nikdy nepodplatia!“
Je to všetko podľa zákona. To sú zákony!!!
Pomoc nám prejavil iba Magistrát hlavného mesta Bratislavy (ako už tradične) keď uzavrel s nami zmluvu o prenájme na rok 2002 za symbolickú korunu. Vďaka.