Po tom, čo sa slovenské divadelné festivaly (Cibulák Pezinok, Divadelná Nitra, Víkend atraktívneho divadla vo Zvolene) po čase rozhodli, že nie je dôvod, aby sme sa stali ich účastníkmi, dostali sme pozvanie na vrcholný český divadelný festival – Medzinárodný festival Divadlo, ktorého 7. ročník sa uskutočnil ako vždy v Plzni v októbri. Vybrali si našu inscenáciu Dno. Takéto pozvanie vždy poteší. Inscenáciu obhospodária štyria herci a dvaja technici. Mali sme šťastie, že Autodanubius, (vari jediná požičovňa áut na Slovensku) mal pre nás k dispozícii už opravený Ford Transit, v ktorom, keď sa vyberú zadné sedadlá, je dostatok miesta na uloženie scény a ostáva i šesť miest pre účastníkov. 

   Predstavenie sme hrali 16. októbra o 14,00 hodine v divadle Čas. Prišlo tam dosť ľudí, asi dvestomiestna sála bola preplnená, čo svedčí o dobrej práci organizátorov festivalu. Diváci sa celkom spontánne bavili, počuli nás a počas predstavenia ich odišlo asi len pätnásť, čo svedčí o ich slobode.    Na druhý deň bola aj diskusia, ktorej témou bolo „desať rokov po“ a podtémou „štát a kultúra“. S chuťou, ale i s trémou som tam prečítal svoje celoživotné dielo. Bývalý minister kultúry ČR, prof. Milan Lukeš i bývalý podpredseda vlády SR Martin Porubjak, ale aj iní zhodne konštatovali, že štát sa nemá natoľko starať do kultúry ako to je v súčasnosti (i keď v dvoch republikách). Keď však ktorýsi divadelník z Ruska začal hovoriť o tom, aby sme to nebrali tak tragicky, a aby sme boli šťastní, že nemáme dosť peňazí na divadlo, lebo len vtedy je divadlo dobré, tak môj žalúdok vypovedal poslušnosť a diskusiu som musel predčasne opustiť.

   Cestou späť sme sa zastavili na obed vo Veľkých Popoviciach, aby sme tú pivársku anabázu lepšie zaondili. Ja ako šofér som pivo nepil, ale keby som aj pil, ja pivu hovno rozumiem. Kuttner je v tomto ohľade lepší a pivo pochválil. 

   Plzeň je ináč pekné mesto, hore dole je to kirka 875 kilákov. Ford to utiahol, aj keď do kopca vládal menej.