„Pre mňa znamená hra to, že aj keď prší, môže byť pekne.“ Keď Gusto Dobrovodský vyslovil túto vetu v dávnom krátkometrážnom Hanákovom filme Deň radosti, bol to vari jediný okamih sobotňajšieho večera v bratislavskej Stoke, keď tým menej odolným z množstva jeho kamarátov na okamih stislo hrdlo. Kvôli tomu sa tam však nezišli, to by Gusto, večne rozdávajúci dobrú náladu, ani nechcel. Zato nápad urobiť takéto priateľské multikultúrne stretnutie bol akoby z jeho hlavy. Stovky podobných uskutočnil, tisícky ďalších neúnavne vymýšľal. V sobotu, presne osem mesiacov po jeho nečakanej smrti, to zaň zobrali priatelia a urobili malý zázrak - na svete je cédečko Gusta Dobrovodského Je mi tak dobre.
Knižku svojej poézie Smútok je smiešok, na ktorej vydaní určite (ako sme ho poznali) záležalo viac okoliu ako jemu, ešte stihol. Akoby sme splácali dlh priateľskému človeku, ktorý niekoľko desaťročí stál nenápadne v pozadí bratislavskej neoficiálnej kultúry. Zo všetkých, ktorí sa dali na zdanlivo sizyfovskú robotu a ktorí sú len skromne krstnými menami uvedení v poďakovaní na cédečku, nemožno nespomenúť jeho priateľku Táňu Kuzmovú, ktorá hľadala, počúvala a prepisovala pesničky, záznamy, o ktorých len málokto tušil, často fragmenty (kto z nás si pamätá, že by Gusto aspoň jednu pieseň raz odspieval celú?), aby sa spoločné dielko uviedlo v deň derniéry jej výstavy.
Výstavy, ktorú sa rozhodla inštalovať v divadle cez divadelné prázdniny, takpovediac v zamknutej miestnosti, a ktorá bola základom „nehlasnej“ kulisy pre Gustov spev i celý nevšedný večer - Dušan Hanák priniesol spomínaný film, s pomocou aparatúry Kultúrnych zariadení Petržalky mohol vzniknúť improvizovaný koncert, spomínalo sa pri mikrofóne i bez neho.

„Táninou zvláštnosťou, Gustovým spôsobom radosti a našou pamäťou vznikla trojkombinácia, primeraná prostrediu Stoky,“ povedala na úvod Ľuba Mrenicová (ktorá predviedla, že človek od fachu môže o výstave vravieť výstižne a pritom krátko a civilne), „a tak pretrváva to, na čo slová vždy nepoužívame a ktoré ťažko nachádzame.“