8. apríla bude v Stoke premiéra inscenácie Nevinní sú nevinní (ak, pravda, predstaviteľ titulnej úlohy bude ochotný hrať so sadrou na nohe). Predstavenie to poslucháčov VŠMU v réžii Dušana Vicena. Je to bizarné, ale v tomto prípade nesponzorujeme VŠMU (hoci de facto áno), ale Dušana Vicena, poslucháča réžie. Ergo je tu spolupráca VŠMU – divadlo Stoka. Nuž, všeličo sa stáva.
 
 

 Je program , ktorý znenazdajky, náhle, nečakane a znenadálá vznikol. Je to koncert na podporu Divadla Stoka.(Ak vám ide na nervy tá podpora Stoke, netrápte sa, nie ste sami.) Odznejú najväčšie údery vážnej, filmovej a populárnej hudby. Účinkujú sólisti: Eugen Indjic (Francúzsko/USA), Marián Lapšanský (Slovensko) – klavíry a Malomestský komorný orchester Požoň sentimentál. Koncert podporilo Hudobné informačné stredisko Hudobného fondu. 

 Myšlienka priblížiť vážnu hudbu a jej interpretov mladému obecenstvu, ktoré ešte nenašlo cestu do koncertných siení, vznikla počas rozhovorov členov Malomestského komorného orchestra Požoň sentimentál. V roku 1997 oslovil súbor Mariána Lapšanského, jedného z najvýznamnejších slovenských klaviristov, ktorému sa táto myšlienka zapáčila. Projekt koncertu “vážnej” hudby oslovil aj členov Združenia Stoka, ktoré podujatie zastrešilo. A tak mohol  v decembri 1997 odznieť v Divadle Stoka Abonentný koncert Lapšanský v Stoke. Koncert sa stretol s búrlivým, spontánnym ohlasom publika a hudbymilovnej verejnosti a zároveň s veľmi kontroverzným postojom hudobných kritikov. Takýto výsledok koncertu podnietil MKO PS a Mariána Lapšanského pokračovať v spolupráci a vznikol tak nápad postupne zorganizovať celú sériu predstavení pod názvom Cyklus abonentných koncertov “Lapšanský v Stoke”. Nosným pilierom tejto idey a zároveň “hlavným dodávateľom” sólistov – hviezd interpretačného neba sa stal Marián Lapšanský. Doteraz na koncertoch cyklu spoluúčinkovali vynikajúci český violončelista Jiří Bárta (jún 1998) a slovenská operná diva, sólistka berlínskej opery Magdaléna Hajóssyová (december 1998). 

 Dramaturgia koncertov sleduje niekoľko línií: 

 Koncert-Ária – sólista v sprievode Požoňu sentimentál uvedie známy koncert alebo áriu (doteraz odzneli Saint-Saensov Koncert pre violončelo a orchester a mol., Griegov Koncert pre klavír a orchester a mol, či Ária Rusalky z rovnomennej opery Antonína Dvořáka). 
Sólo – sólista, hviezda večera zahrá “drobnosť majstra”, najlepšie čo najznámejší “hit” (Let čmeliaka, Dostaveníčko, Pochod škriatkov, Nálady, dojmy, upomínky) .

 Dedičstvo symfonickej hudby – Malomestský komorný orchester Požoň sentimentál uvedie známe symfonické skladby v malomestskej úprave (Also sprach Zarathustra, 5. symfónia c mol, Osudová, Sinfonietta, Carmina burana, Simple Symphony) Uhorské tance – Kompletné uvedenie Brahmsovych Uhorských tancov v úprave pre klavír štvorručne.
Najväčšie údery – úpravy známych skladieb populárnej a filmovej hudby (Tomorrov Never Dies, Mám chuť na niečo chladené, Mission Impossible, X-files, The Munsters).

 Skladby pre MKO PS upravujú skladatelia -  členovia Ľubomír Burgr, Marek Piaček a Peter Zagar. Od decembra 1998 začal MKO v rámci cyklu spolupracovať s dirigentom Adrianom Rajterom. 

 Cyklus koncertov “Lapšanský v Stoke” pokračuje v sobotu 10. apríla 1999 v poradí štvrtým koncertom, ktorého hosťom bude svetoznámy klavirista Eugen Indjic. Koncert uvádza Marián Lapšanský.

(www.netax.sk/~piacek)

 Je vernisáž víkendových kurzov osobitého združenia Štúdia Zážitku – Kolorkompót a (D)otváranie (D)uší.

(www.changenet.sk/zazitok)

 Štúdio zážitku - Outward Bound ® Slovensko je mimovládna nezisková organizácia, zameraná na výchovu a rozvoj osobnosti. 

 História Outward Bound začala počas druhej svetovej vojny, keď nemecké ponorky spôsobovali anglickému loďstvu ťažké straty a v studených vodách Severného mora zahynulo množstvo námorníkov. Nepochopiteľné bolo, že oveľa častejšie zahynuli mladí muži, ktorí mali lepšie fyzické predpoklady prežiť. Pôvodom nemecký vychvávateľ Kurt Hahn sa snažil odhaliť príčinu tohoto stavu a pomerne skoro prišiel na to, že mladší, neskúsení námorníci neboli dostatočne psychicky pripravení na kruté podmienky po potopení lode. Častejšie podliehali panike, strachu a beznádeji a skôr sa vzdávali. Kurt Hahn vytvoril tréningový program, ktorý mal za cieľ pomôcť mladým regrútom získať psychickú odolnosť, potrebnú na prežitie ešte viac ako fyzickú silu. Pestoval ich sebadôveru, aby sa nespoliehali iba na záchranné lode, ale aj na seba samých. Názov, ktorý dal Hahn tomuto programu pochádzal zo slangového označenia okamihu, keď loď zdvihne kotvy, opúšťa bezpečie prístavu a vydáva sa na plavbu do neznáma. Tento moment sa nazýva „outward bound“. - Človek je schopný dokázať oveľa viac, ako sa domnieva  a prostredníctvom vzájomnej pomoci a spolupráce v tíme dokáže oveľa viac ako sám.

 je neštátny divadelný subjekt, ktroý vznikol v roku 1994 z poslucháčov košického konzervatória i hercov východoslovenských divadiel okolo Tatiany Masníkovej. 

(www.roznava.sk/kultura/actores)

 Súbor teda má za sebou päťročnú činnosť, úspechy v Belgicku, v Čechách i v Kanade, a ako neštátne teleso pred sebou kríž slobodného subjektu v nerozvitej spoločnosti. 
Po svojich vystúpeniach v zahraničí i zámorí zahrajú v Stoke (prvýkrát v Bratislave) 28. apríla svoju zatiaľ poslednú inscenáciu, ktorá mala premiéru 5. marca tohto roku ANIMUS. Je to absurdná hra zobrazujúca prejavy malomeštiackej spoločnosti a jej mašinérie.

Scenár: Tatiana Masníková a kolektív. Réžia: Tatiana Masníková. Dramaturgia: Zuzana Grígeľová. Návrh a výroba kostýmov: Mikuláš Varga a. h. Scéna: Tatiana Masníková. Výber hudby: Actores. Účinkujú: Peter Szőllős, Zuzana Grígeľová, Zuzana Psotková a Róbert Kobezda. Premiéra dňa 5. marca 1999.

 sa v Stoke pokrstí, ako je už zvykom, 30. apríla. Je to zborník famóznej súťaže, ktorej duchovným otcom i garantom je Koloman Kertész Bagala s vydavateľstvom L. C. A. (www.lca.sk) a vyhlasovateľom je EuroTel Bratislava, a.s. Napätie večera bude asi trochu menšie ako vlani, pretože víťazi už sú známi. Slávnostné vyhlásenie výsledkov totiž bolo verejné a uskutočnilo sa v priestoroch Galérie Gremium na Gorkého ulici v Bratislave v utorok 30. marca 1999 o 14. hodine za účasti novinárov. 

 ZND oceňuje stanovisko Ministerstva kultúry SR, ktoré považuje nezávislé divadlá za „nezastupiteľné  v procese tvorby kultúrnych  hodnôt Slovenska“. Je to výrazný posun oproti rokom predchádzajúcim, keď bola činnosť týchto divadiel štátnou mocou prehliadaná a tabuizovaná, a neskôr odmietaná a kriminalizovaná.

 ZND však nechápe vyhlásenie ministra Kňažka uverejnené v denníku Sme dňa 2. 2.1999: „Neštátne divadlá majú trochu naivnú predstavu, keď to žiadajú hneď, hoci v jednom majú určite pravdu – svojou existenciou a prácou dokázali, že si podporu od štátu zaslúžia.“ Ak si tieto divadlá podľa vysokého štátneho úradníka podporu od štátu zaslúžia, tak ZND nevidí dôvod, prečo sa to nemôže odohrať hneď. Implikuje to pocit, že existuje ktosi nad týmto úradníkom, kto mu bráni realizovať svoje presvedčenie, akási vyššia moc - čo je však priznanie, že člen vlády vo svojom rezorte nevládne, ale vládne v ňom ktosi iný.
Zahraničné a nezávislé nadácie výrazne znížili podporu týmto divadlám s presvedčením, že nová vláda napraví chyby predchádzajúcej. Takto sa teraz niektoré z týchto nezávislých divadiel ocitli celkom blízko zániku.

 ZND zároveň vyjadruje rozhorčenie nad spôsobom menovania komisie pre divadelníctvo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Podľa elementárnych demokratických zásad musia byť členovia takejto komisie nezávislí od toho, kto ich menoval, aby bola garantovaná objektívnosť ich hodnotiacich kritérií a neotrasiteľnosť ich rozhodovacích pozícií. To, že niektorí predstavitelia MK SR nabádali štátne divadlá, aby predkladali žiadosti na ŠFK PS a zároveň ich menovali to tejto komisie, znamená, že MK SR chce popri 560 miliónoch určených štátnym divadlám im pridať ešte aj z úbohého rozpočtu ŠFK PS.

 Tieto a predchádzajúce kroky viac a viac prezrádzajú nekoncepčnosť v riadení rezortu kultúry.

ACTORES - Táňa Masníková, R. Groszman
divadlo PIKI - Ľubomír Piktor
Združenie - Divadlo z Pasáže Viera Dubačová 
Združenie - Stoka Blaho Uhlár.
Staromestské divadlo  - Ľuba Blaškovičová